I.
(Sust.).
1.
(L-ain, S ap. A
; SP, H; kh- Urt, Hb),
kofa (BN-baig ap. A
).
Cogollo.
"
Koba. Aza koba, pomme de chou"
SP.
"Brassica capitata, aza khoba
"
Urt III 401.
2.
(V-m-gip, G-goi; VP
14v, Dv, H (V)),
koga (Izt)
Ref.:
A; AEF 1955, 75; Iz ArOñ; Elexp Berg.
Cueva.
"Caverna <-ber->"
Izt.
"Profondeur, creux voûté, galerie (Astar Apol 78)"
Dv.
Liorpe bat billatu nairik sartu zan koba baten.
Ur MarIl 42.
Lurruspe edo koba ori.
Lard 26.
Koban aiseria.
AB AmaE 346.
Argin bat gura leukela koba-barruan lanen bat egiteko.
Kk Ab II 97s.
Goiko kobati jentil gazteat jexte emen zitzaion.
(G-goi).
JMB Mund I 48.
Koba sakonetik irten duen sugeak.
Arti MaldanB 191.
Joan zan bein atxeko kobetara.
Alzola Atalak 45.
Jan bear eben eta / koban prisaz sartu.
Ayesta 112.
San Adriango koba.
Insausti 163.
v. tbn. Gand Eusk 1956, 226 (V-gip). FEtxeb 106.
3.
"
Kofa, trou qui se forme au milieu ou dans le corps de vieux arbres en décrépitude"
VocBN
.
"Hueco de árbol carcomido"
A.
4.
"
Kofa, especie de pelota que se forma en los colchones y en el cabello"
A.
II.
(Adj.).
1.
(
Hb),
kofa (
AN-erro, BN ap. A
; VocBN
→Dv,
H),
kopa (
Lh).
Hueco; que tiene cavidades, huecos.
"(Adj.), qualité de l'arbre ayant un vide dans l'intérieur"
VocBN
.
"1. creux, concave; 2. arbre pourri en dedans, vermoulu; 3. vide à l'intérieur, parlant principalement d'un arbre, d'un fruit"
H.
"Arbol carcomido"
A.
"
Teila kopa, tuile creuse"
Lh.
Haitz barne kofa miatuz.
Zby RIEV
1908, 419.
(Fig.).
Intzun dut Jakes mintzatzen aldi bakar batez Hazparnen. Zer talendua (erdaraz) bainan osoki kofa.
Herr 27-2-1964, 4.
2.
(Lar),
kopa (Lar, H).
"Acopado, acopetado, viene del Bascuence [...] kopa y koba, redondo"
Lar.
"
Kopa (adj.), état de ce qui est courbé, arrondi, en forme de demi-cercle"
H.
3.
"
Kofa, renflé, qui a éprouvé une augmentation de volume et devenu léger"
H.