koi
1.
(H; kh- BN, S ap. A
; SP, VocS
, VocBN
, H) .
(Adj.).
"Désireux. Emakhoia, désireux de femme"
SP (no está claro si se cita como adj. independiente).
"Enclin"
VocS
.
"
Anhora enuzu khoi, je ne suis pas amateur du vin, porté au vin"
H.
"
Ezta khoi (Sc), no es aficionado"
A.
Harat berriz ezten khoi jitera.
Egiat 225.
Nizalakoz Egiaz khoiago eziez theologiazko bilhaketzaz.
Ib. 196.
Gizon eta emazte guziak jar balite elgarri so, elgarren koi.
JE Bur 98s.
2.
(Sust.).
"Inclination à, amour de. Eztizit diharura khoirik, je ne porte pas d'affection à l'argent"
H.
"
Ezdizit khoirik iostaketako
"
Ib.
(s.v. koia).
Khoietara edo beharretara [arimaleak] gilikatzen dütiana.
Egiat 207.