superbioso
superbios,
superbius.
Soberbio.
v. soberbioso.
Urgulutsuak eta superbiosoak.
Lç
ABC
B, 2r.
Gizona erho bat, elger bat eta superbios bat da.
Tt Onsa 100.
Ez du izan behar superbiosak bezalakoa.
He Gudu 43.
Süperbius bere bürietan sobera konfidantxa erhoki hartzen dienen erorte haur.
Mst III 6, 5 (SP superbio).
Nola zure ezdeustasuna ahantzirik supherbios izan othe zaitezke!
Brtc 77.