sortzaro
sortzao,
sorzaro (S, R-uzt ap. A
),
sorzairu (R-vid ap. A
),
sorzario (Sal ap. A
).
"Nacimiento"
A.
"
Sorzairu ona ekun du, ha tenido buen parto"
Ib.
Aspaldi dizü, aspaldi! Mündütto hunen lehen sortzaruak, aspaldi!
Chaho AztiB 6 (v. tbn. 17).
Kristoren sortzaroaren inguruko mendeetan.
Mde Pr 216s.
Haren aiako bati herriko segretariak edo idazkariak khanbiatü zeion izena sortzaoko paperetan.
GAlm 1960, 38.
SORTZAROZ
(S ap. Gte Erd;
-rz- R ap. A). De nacimiento; de origen. "Sorzaroz da gizon kori utsi (R), ese hombre es ciego de nacimiento" A (s.v. sorzario). "Sortzaroz xiberotarra zen (S)" Gte Erd 180 (junto a sortzez, jatorriz, jaiotzez, etc., de otras zonas). v. SORTZEZ.
Ene aita eta amak lonbartarrak ziren / eta biak sortzaroz manuarrak.
Ip Dante (ap. DRA).
Gizona, sortzaroz, bekhaxti handi bat da.
Herr 11-12-1958, 4.
Pierra Eskonobiet, [...] haünztarra sortzaroz.
Herr 24-10-1963, 3.
SORTZAROZKO.
Original, de nacimiento.
Hura ezpeita izan sorzarozko bekhatiaz khozatürik.
Ip Hil 33.