oineko
1.
(H).
Calzado.
v. oinetako.
San Isidrok irabazten eban Zerua soloko bearretan: San Krispin ta Krispinianok oñekoak josten.
Añ
LoraS
152.
Ez alkandora txarra, ez soñekoa, ez oñekoa.
Añ
GGero
357.
Ez naiz gai haren oinekoak ekhartzeko ere.
HeH Mt 3, 11.
Nolako zango, halako oineko.
EZBB II 71.
2.
"
Oñeko, de a pie (gente)"
VocB. v. oinezko.
.
3.
(
msOch ap. A; oñ- Izt 113v).
"Heredero, sucesor"
A.
v. oinordeko.
Nere ondorengoa ta oñekoa Enrike zan.
ABar Goi 63.
4.
"
Oiñeko, pie; medida de longitud. 30 oñekotara yokatuko due
"
Asp Leiz2.
.