deboziogabe
debozionegabe.
Falto de devoción; impío.
Orduan allegeratuko da debozionetsua, eta debozionegabea minduko.
SP Imit I 24, 5.
Egun Jainkotiar eta debozionean <-cean> bero, bihar ephel eta debozione gabe.
Ch III 33, 1 (Ip debozione gabe; SP debozionegabeko, Mst debozionerik gabe, Ol, Leon epel).
Bere beitarik hotz, gogor eta debozione gabe beitira.
Mst IV 4, 3.
Komunio arinegi ta debozio gabeak.
Mg CC 238.
Berenez otzak, gogorrak eta debozio gabeak.
Echve Imit 422.
DEBOZIOGABEKO.
Falto de devoción.
Batean debozionetsu, bertzean debozionegabeko.
SP Imit III 33, 1.
Bere buruz hotz, gogor eta debozionegabeko dira.
Ib. IV 4, 3 (Ch debozionezko sentimendu gabe, Mst, Echve, Ip debozio(ne) gabe).
Debozione gabeko emaztea hagitz da flako, erorkor eta bertuteari iheskor.
He Phil 408s.