gogogabe
1.
gogobage (Lar, Añ, H),
gogabe (Lar, H),
gogoge (Lar) .
(Sust.).
"Inapetencia"
Lar, Añ.
"Desgana"
Añ.
"Manque, défaut de bonne volonté, de dessein, de résolution, de courage, [...] et aussi d'appètit"
H.
2.
(
Lar,
Añ,
H),
gogabe (
H) .
(Adj.).
"Inapetente"
Lar, Añ.
"Celui qui manque de volonté, de résolution, etc."
H.
Baina gogodunek gauza bat bederen eska diezaiokete "euskara lantzen" ari diren gogogabeei: bakea.
MIH 208.
"
Gogobage (Sal), descuidado"
A.
GOGOGABEKO.
a)
Desganado.
Egingo diogu arrera motel, otz ta gogo gabeko bat.
Mg CC 231.
Dirua bere ibilli zan parra-parra, beartsuen gogo bako gogoa erosteko.
Erkiag BatB 102.
b)
No deseado.
Bada norberaren gogo bagako estadubak gitxitan oi ditu prutu onak.
fB Ic III 321 (v. tbn. 373).
Gogo gabeko lan onetan aspertu ziralako.
Lard 205.
c)
Carente de alma, de espíritu.
Beingo batian usteltzen dan lez / gogo bagako gorputza, / Euzkadi bardin ilgo litzake.
Enb 37.