goxoño
1.
(Sust., dim. de goxo
).
Tranquilidad, placidez, comodidad.
Kanpoan hotz bezenbat goxoño barnean.
Barb Sup 185.
Lo egin baitzuen, halako goxoño bat bihotzean.
Ib. 43.
2.
(Adj.).
Agradable.
Egun goxoño bat, hego ezti batek beztitu daukuna burutik buru.
Herr 9-10-1958, 2.
(Con reduplicación intensiva).
Gizon goxo-goxoño bat.
SoEg Herr
19-5-1960, 1.