Etim. De *zunar, que acaso provenga de un *zur-ar anterior, de zur 'madera'.
Onom.:
In his montis qui apellatur Uçtayçuarbe. (1000) Arzam 470.
Arrazua, Zuarbe, Lapasti. (1100) Ib. 470.
Etchabar Sunhar. (1520) Ib. 470.
1.
(
V, G, AN; Lar,
Añ,
Lcq 147,
Dv),
zuhar (
AN-5vill, L, B, BN; SP (que cita a O),
Arch VocGr,
Dv,
Lcq 147
(L),
H),
zugar (
G, AN-ulz-olaib-egüés-ilzarb, Ae, Sal; Lar, Dv (G), H, Garate Cont BAP 1949, 364),
zunhar (
BN, S; VocS
145.
(zün-)Gèze,
Lcq 147
(S),
Dv (S),
H (+ zuñhar BN)),
zuger (
AN-ulz-olza),
zuber (
AN-ulz),
suhar (
S),
sunhar (
S; SP (que cita O Pr))
Ref.:
Bon-Ond 147;
VocPir
560;
Alth Bot 15;
A (zumar, zunhar, zugar, suhar, sunhar);
Lh (zuhar, zünhar);
Lrq (zünhar [ü nasal]);
Iz Ulz (zugárra);
EAEL
404;
Elexp Berg
.
Olmo. "Olmo" Lar y Añ. "(Pedir peras al) olmo, udareak zumarrari eskatu" Lar. "Ypréau, arbre" VocS 145. "Zumarra [...] orme, ormeau" H. "Zunharrari ez eska gari (S), no pidas trigo al olmo" A (en Herr (ap. DRA) zuarrari). "Zuarra da zurgintzako aparamenak egiteko gaik oberena (B)" Ib. Cf. VocNav s.v. zumarra, zuarra y zubarro. v. zumarrondo.
Tr. La forma
zumar se documenta en textos meridionales y
zuhar en los septentrionales (en Oihenart junto a
zunhar).
Zunharrak eder du adarra, bana fruturik eztekarr.
"L'ormeau"
.
O Pr 441.
Ezta zer eska gari zuharrari.
Ib. 694.
Zuhar zahar makhurra nork xuxenduko du?
Brtc 180.
Asten dirade zumarrak eta lizarrak arte onaren kontra egiten oju.
It Fab 144.
Ezki, zumar, ostotxuri eta alzak baion askoz ta asoz geiago.
Izt C 134.
Zuhamu on bat da zuharra obra guzietako.
Dv Lab 319.
Hitzeman zaioten zuhar edo zur xuri ondo baten phikatzeko.
Elsb Fram 136.
Zumar baten azpijan etzan zan.
Otx 168.
Golde-etxea autsi zen; zumarra ta endaitza uztarriarekin deramate.
'Age d'orme'
.
Or Mi 114.
Zumar-itzalik ez emen.
EA OlBe 103.
Zumarra (Ulmus, Olmo).
Munita 52.
Ona emen beste zumar-mota bat.
Ib. 52.
Zunharrari ez ezka gari.
Igela 1962, 175.
Sasoi batean, pago egurra erabiltzen zuten [...] baña orain [...] zumar-egurrezko eser-aulkiak egiten dituzte.
"[Madera] de olmo"
.
Garm EskL I 132.
Zumar bat.
"Ulmus"
.
Ibiñ
Virgil
73.
Zumarraren azala ondo austuta.
Ostolaiz 42.
v. tbn.
EE 1884a, 569. Goñi 21. Urroz EEs 1915, 59. ForuAB 137. ForuAG 263. Gand Elorri 169. Zait Plat 20.
"Álamo, ezkia, zumarra
"
Lar ( Dv "peuplier"; tbn. en Añ).
"On confond mal sous la même dénomination, orme, peuplier et espèces semblabes"
H.
2.
zugar
(Hb). "Arbre" Hb.
ZUMAR-AR.
"Zumarrara, el olmo de corteza oscura" Iz To.
ZUMAR-ARBOLA.
Olmo.
Etxe-ondoan bazuan zumar-arbol aundi bat.
Salav 31.
ZUMAR BELTZ
(AN, BN; Lar (+ z. baltz), Hb, Lcq 154, Dv). Ref.: A; Lh. "Álamo [...] negro" Lar. "Orme, peuplier noir" Hb. "Chopo, chopo negro" Lcq 154. "Peuplier noir" Dv. Cf. VocNav s.v. zumarbeltza.
ZUMAR-EGUR.
Madera de olmo.
Sasoi batean, pago egurra erabiltzen zuten [...] baña orain [...] zumar-egurrezko eser-aulkiak egiten dituzte.
Garm EskL I 132.
ZUMAR-EME.
"Zumarremia, el [olmo] de corteza más clara" Iz To.
ZUMARREZKO.
"Zuharrezko, qui est de bois d'orme" Dv.
ZUMAR TXURI (Lar, Lcq 154 A (AN)),
ZUMAR XURI (BN ap. Lh; Hb, Dv),
ZUMAR ZURI.
"Álamo blanco" Lar. "Álamo, chopo blanco" Lcq 154. "Peuplier blanc" Hb y Dv. Cf. VocNav s.v. zumartxuria.
Zumar txurien itzala.
'Peupliers blancs'
.
Or Mi 53 (83, 84 zumartxuri).
An... piñu luzeak ta zumartxuriak / beren adar-orriz itzal-ozkirria.
Zait Gold 215.
Zumar zuria (Mejikoko zumarra, Olmo blanco).
Munita 52 (104 zumar txuri).
v. tbn. Ibiñ Virgil 83.