izokin
Etim. Para las dificultades para considerarlo como préstamo céltico, v. por ej. SHLV 52s.
1.
(V-m, L, B, BN; IC 442v, SP, Urt II 80, Mg PAbVoc, Arch VocGr, VocBN
, Hb, Dv, H),
izoki (G; Lar, VP
37v, Añ, H, Arzdi Peces, FauMar
37),
ixoki ( FauMar
37),
izuki,
izuzki,
uzokin (Darric ap. DRA
)
Ref.:
A;
VocNav
;
Izeta BHizt
.
Salmón.
Arrainik gozandetsuena dalako izokia.
Izt C 203.
Batzuek esan zuten [txardiñ zarrak] izokia baño ederragoak zeudela.
DicM (ed. 1877) 67.
Utz nazazu libro, / izokiñ naiten egiñ artio.
Gy 46.
Libra bat izokin.
Azc PB 263.
Gero izokia arrautzolioki edo maionesaz
.
Ldi IL 45.
Angula ta amorraiak, / eta izukiak.
MendaroTx 86.
Arraietan ederrena, izokina.
Zerb Azk 50.
Izuzki ta beste arraien amaika istori kontatzen zizkien.
NEtx EG
1957 (7-8), 60.
Izokiak urean gora igotzeko malladia.
Anab Poli 106.
Xipa galdu behar izokinaren hartzeko.
EZBB II 134.
v. tbn. Hb Esk 95. Prop 1906, 164. A Ardi 77. Izoki: JanEd I 76. AJauregi EE 1885b, 176. Ag G 349. Bera EEs 1915, 215. Elizdo EEs 1926, 35. Loidi 131. Uzt Sas 311. Ataño TxanKan 21. En DFrec hay 6 ejs. de izoki y 1 de izokin.
2.
(B) .
(Ref. a personas).
"Tardo, perezoso"
Inza RIEV
1928, 152.
Joan dan gerrako Karlos / kintuen illoba, / (izoki ura baño / aundiagoa).
SBaroj (
in
KarlBB
547
).
IZOKIN-SARE.
Red para salmones.
Arrapatu ez nazaten / izoki-sarian.
JanEd I 77.