butoi
(-th- O-SP 227, Hb, Dv, H, A).
Testarudo; impetuoso.
"Têtu, mutin"
O-SP 227 ( SP (escrito entre líneas ante buthoitzea, sin trad.), Dv y A).
"Têtu (O); d'humeur difficile (He)"
Dv.
"Opiniâtre, entêté, capricieux, obstiné"
H (que cita el ej. de He).
v. burkoi.
Ez du aparanziarik gibelatu nahiko zaituztela [...] debozione batetarik, non ez diren ispiritu buthoi eta desarrozoiñezko batzu.
He Phil 167 (SP 165s xoil puntutsu eta desarrazoinezko).