etordun
(-th- Dv).
Dócil, obediente. v. etorkor.
Heier [Joseph eta Mariari] ethordun zen.
TB Lc 2, 51 (Lç suiet, He sumetitu, Dv eskupeko
).
Eta ez gatzaizkio ethordun izatu, eta ez dugu entzun gure Jainko Jaunaren mintzoa, eman zarozkigun manamenduetan ibiltzeko.
Dv Bar 1, 18.
Ume ethordun batzu bezala zaretelarik.
Dv 1 Petr 1, 14 (He obedient
).
v. tbn. Dv Ex 24, 7.