mendaro
1.
(Lar→H).
Resignación.
Sufritzen dituzte izigarrizko oñazeak, baño miragarrizko mendaro ta konformidadearekin.
Legaz 56.
2.
"(Adv. de modo), resignadamente, con resignación"
VocCB
(→)
Dv.
Emengo poz guziak mendaro utzirik.
Otag CancB
III 336.
Makurtu ari / Apal, mendaro, Jaungoikoaren aginduari.
Arruti (
in
Onaind MEOE 818
).