(
Añ,
H).
Murmuración, maledicencia; protesta por lo bajo.
Pazienzia murmuria gabe.
Harb (ed. 1690) 56 (Vinson (RIEV 1910, 140s.) cree que es errata por murmuriça, voz que Pouvreau cita atribuyéndola a Harizmendi).
Murmuria ta lagun urkoaren uts egiteak enzuteko.
Añ
MisE
250.
Juzgu txar ta murmuria egiteko ta esateko etzala gizon justua.
Añ
NekeA
240.
Nere bekatu, nere murmuria gaitzak.
Cb Meza ed. 1848, ap. H.
v. tbn. Astar I app. XV.
(V ap. A
; H),
murmura (B ap. A
; H).
"Murmure, bruit confus de personnes qui parlent au même temps, qui s'agitent"
H.
"Rumor",
"murmullo"
A.
Esan deijozan agin arteko murmurija moduko orazinoe batzuk.
Astar II 39.