gaidun
1.
Capaz, apto, idóneo.
v. gai
(II, 1).
Beroien esku dago beraz, gaidun dirala derizkiotenei baiezpen agiriak ematea.
"Su capacidad y preparación"
.
EAEg
13-12-1936, 535.
Gai ontarako izendatuko diran gaidunak.
"Los habilitados designados al efecto"
.
Ib. 27-10-1936, 147.
Artu beza Epailleak Lanari Gaidun bat, laguntzalletzat.
.
"Oficial habilitado."
EAEg 20-4-1937, 1536.
2.
(Tras tema nudo).Que es de tema (...).
Ez dira liriko alakoak. Ezta ipui-gaidunak ere.
Lek SClar 133.
Etxe-barruko filmeak baiño lekore-gaidunak gogokoago dituen antzera.
Erkiag BatB 35.